ambulare

latina

výslovnost

• IPA: [ʔambʊˈlaːrɛ]

sloveso

• 1. konjugace (a-kmeny)

časování

Čas	Osoba	Aktivum	Pasivum
Infinitiv	–	ambulāre	ambulārī
Prézens sg.	1.	ambulō
	2.	ambulās
	3.	ambulat	ambulātur
Prézens pl.	1.	ambulāmus
	2.	ambulātis
	3.	ambulant
Imperativ sg.	2.	ambulā!	–
Imperativ pl..	2.	ambulāte!	–
Imperfektum sg.	1.	ambulābam
	2.	ambulābās
	3.	ambulābat	ambulābātur
Imperfektum pl.	1.	ambulābāmus
	2.	ambulābátis
	3.	ambulābant
Futurum sg. (první)	1.	ambulābō
	2.	ambulābis
	3.	ambulābit	ambulābitur
Futurum pl. (první)	1.	ambulābimus
	2.	ambulābitis
	3.	ambulābunt
Konjunktiv imperfekta sg.	1.	ambulārem	–
	2.	ambulārēs	–
	3.	ambulāret	ambulārētur
Konjunktiv imperfekta pl.	1.	ambulārēmus	–
	2.	ambulārētis	–
	3.	ambulārent	–

význam

1. chodit
2. procházet se

související

• perambulare
• ambulatio
• somnambulare