bucina

latina

podstatné jméno

• rod ženský
• 1. deklinace (ā-kmeny)

skloňování

Substantivum	singulár	plurál
nominativ	būcina	būcinae
genitiv	būcinae	būcinārum
dativ	būcinae	būcinīs
akuzativ	būcinam	būcinās
vokativ	būcina	būcinae
ablativ	būcinā	būcinīs

význam

1. válečný nebo pastýřský roh

související

• bucinator
• bucinare