Naveľa sa Cyprien najedoval, že Pantalacci do úbožiaka ustavične dobiedza, a zahriakol ho. Neapoľčan by bol hádam aj bezočivo odvrkol, ale stačilo, aby sa ozval Thomas Steel: ―Veru sa mrzko správate, keď urážate toho chudáka! (…) Nato Pantulacci skrotol a ďalšia cesta ubiehala pokojnejšie.[1]