Veruže nezmysel! ― opakoval farmár. ― Vidíte, já vam nepreťahujem medové motúzy popod nos! (…) Pytačov jesto neúrekom, verte mi... Napokon, bude to poriadny Angličan, čo sa nebojí hrknúť si za kalíštek a zafajčiť si so mnou!... Cyprien už položil ruku na kľučku — len preč stadiaľto, kde ho už zadúšalo. ―Nehnevajte sa na mňa!... ―kričal za ním Mr. Watkins[1]