rättighet

švédština

výslovnost

• IPA: [˘rɛtːɪ(g)heːt]
•  rättighet^{? • info}
• 2. intonace

podstatné jméno

• rod společný

skloňování

Substantivum (i)	singulár		plurál
	neurč.	urč.	neurč.	urč.
nominativ	rättighet	rättigheten	rättigheter	rättigheterna
genitiv	rättighets	rättighetens	rättigheters	rättigheternas

význam

1. právo, nárok