locījums

lotyština

výslovnost

• IPA: [lot͡siːjʊms]

dělení

• lo-cī-jums

etymologie

Ze slovesa locīt (ohýbat).

podstatné jméno

• rod mužský

skloňování

Substantivum	singulár	plurál
nominativ	locījums	locījumi
genitiv	locījuma	locījumu
dativ	locījumam	locījumiem
akuzativ	locījumu	locījumus
instrumentál	locījumu	locījumiem
lokál	locījumā	locījumos
vokativ	locījum	locījumi

význam

1. (v jazykovědě) pád